Medzi hlavné metódy patria trvalé pripojenia, núdzové pripojenia a flexibilné pripojenia.
1. Trvalé spojenie optických vlákien (tiež nazývané fúzne spájanie): Toto spojenie využíva elektrický výboj na roztavenie a spojenie dvoch optických vlákien v mieste ich spojenia. Vo všeobecnosti sa používa na spájanie na veľké-diaľky a trvalé alebo polotrvalé{3}}pevné spojenia. Jeho hlavnou charakteristikou je najnižší útlm pripojenia spomedzi všetkých spôsobov pripojenia, typicky 0,01~0,03dB/bod. Vyžaduje si to však špecializované vybavenie (fúzny zváračka) a odborný personál a miesto pripojenia je potrebné chrániť špeciálnym kontajnerom.
2. Núdzové pripojenie (tiež nazývané studená fúzia): Núdzové pripojenia využívajú najmä mechanické a chemické metódy na upevnenie a spojenie dvoch optických vlákien dohromady. Hlavnou charakteristikou tejto metódy je rýchle a spoľahlivé pripojenie s typickým útlmom pripojenia 0,1~0,3dB/bod. Pri dlhodobom-používaní sa však bod pripojenia stane nestabilným a výrazne sa zvýši útlm, takže ho možno použiť len v prípade krátkodobých-núdzových situácií.
3. Flexibilné pripojenie: Flexibilné pripojenia používajú rôzne konektory z optických vlákien (zástrčky a zásuvky) na pripojenie miest k miestam alebo miest k optickým káblom. Táto metóda je flexibilná, jednoduchá, pohodlná a spoľahlivá a často sa používa pri kabeláži počítačových sietí v budovách. Jeho typický útlm je 1 dB na konektor.